DOJČENIE – VYUŽITIE VRODENÝCH REFLEXOV  

Dieťa – ľudské mláďa – cicavec, sa rodí s vrodenými reflexami prisať sa na matkin prsník, na matkinu mliečnu žľazu, tak ako to príroda zariadila u všetkých mláďat cicavcov.  Na to, aby dieťa bolo schopné prejaviť svoje kvality, potrebuje priaznivé podmienky a podpornú asistenciu matky.                                           Je dobré a hlavne veľmi užitočné, aby matka vrodené reflexy dieťaťa poznala.

Poznanie a vedomie vrodených reflexov dieťaťa, prináša matke pocit sebavedomia a vnáša do celého procesu dojčenia jasnosť, pokoj a radosť.                                                                                                Čo je teda užitočné vedieť a čo dokáže žena prakticky využiť pri dojčení a vzájomnom spoznávaní sa s dieťaťom

KONTAKT KOŽA NA KOŽU(knk) = VYPLAVOVANIE OXYTOCÍNU      Knk priamo podporuje vyplavovanie oxytocínu – hormónu Lásky a vzájomnej blízkosti.                                                                      MAMINA je ním celá zaplavená a Oxytocín jej pomáha si spomenúť na svoje vrodené schopnosti postarať sa o svoje mimi, prebúdza sa v nej materský inštikt.                                                      

Je to hormón otvorenosti a dôvery.                                               Matka pod jeho vplyvom dôveruje sebe aj dieťatku, že všetko spolu zvládnu.                                                                                               Knk vytvára puto medzi mami a mimi.                                           Udržuje krehkú hormonálnu rovnováhu, potrebnú pre dojčenie a starostlivosť o dieťa.                                                                           Zaisťuje dostatočnú tvorbu mlieka.                                               Pomáha rýchlejšiemu zavinovaniu maternice, znižuje popôrodné krvácanie a tlmí bolesť.                                                                       Znižuje riziko popôrodnej depresie.                                               Kontakt koža na kožu pomáha DIEŤATKU s adaptáciou na vonkajší svet.                                                                                                   Prehlbuje v dieťati túžbu sa kojiť.                                                       Pôsobí ukľudňujúco a znižuje hladinu stresu.                                     Rozvíja vrodené, reflexné správanie.                                             Upravuje spánkové cykly dieťaťa.                                                   Pomáha stabilizovať telesnú teplotu, dych a srdcovú činnosť. 

KONTAKT KOŽA NA KOŽU S VYPLAVOVANÍM OXYTOCÍNU, JE VSKUTKU ZÁZRAČNÝ DEJ, KTORÝ JE VHODNÝ ROBIŤ V KAŽDOM OBDOBÍ VÝVOJA DIEŤAŤA.

Buďme čo najviac zalezené v posteli s novorodeniatkom v dotyku koža na kožu, spime s ním, maznajme sa s ním, nasávajme vzájomne svoje vône, umožnime miminečku prisať sa kedykoľvek to potrebuje, doprajme si toto vzájomné spoznávanie a ladenie sa jeden na druhého, počas šestonedelia (a aj inokedy samozrejme).                                                                                                 Nič nám „tam vonku“ neutečie, práve naopak, nenechajme si my ujsť toto jedinečné, posvätné a neopakovateľné obdobie.

VRODENÉ REFLEXY DIEŤAŤA – PRIRODZENÁ SÚČASŤ DOJČENIA        Tieto reflexy boli zaznamenané u novorodencov a vyhodnocované neurológmi, neonatológmi, laktačnými poradkyňami. Pri vyhodnocovaní boli zohľadňované aj subjektívne pocity matiek. Dnes je týchto cca 20 reflexov uznaných a sú uvádzané ako určitý sled aktivít dieťaťa, pred tým, než sa prisaje na prsník.                                                                         Napriek tomu, že sa o nich vie, realita je taká, že sa na nich akosi stále zabúda.                                                                                             Jedná sa o aktívnu činnosť dieťatka a matka mu pri tom zľahka a prirodzene asistuje.

Pokúsim sa to tu v kocke popísať, aj keď uznávam, že popis nejakej prirodzenej činnosti môže vyznieť tak trošku čudne až neprirodzene. Popíšem ideálnu situáciu, no vieme aj to, že cesta k spokojnému a pohodovému dojčeniu je niekedy z rôznych dôvodov náročnejšia.                                                                       Úprimne želám každej mamine a každému miminečku, ktoré prišlo na tento svet, zažívať krásne a výživné chvíle pri dojčení.

DOJČENIE S VYUŽITÍM VRODENÝCH REFLEXOV                                      Ideálna poloha matky je taká, pri ktorej sa cíti ona sama pohodlne a zároveň je podporná pre dieťa. Je to zvyčajne poloha polosed/poloľah s pohodlným uhlom vyvýšenia hornej časti te Začíname už známym kontaktom koža na kožu. Dieťa vykazuje nasledovné vrodené reflexné pohyby, ktoré sa dejú spontánne, v plynulej následnosti a zároveň všetky naraz.

Kruhový pohyb rúk a nôh – tzv. crawling, flexia rúk a nôh a zároveň flexia a extenzia prstov na rukách a nohách, dieťa si týmto zabezpečuje stabilitu na matkinom tele, plazenie, zdvíhanie hlavičky, otáčanie hlavičky zo strany na stranu, hľadanie bradavky, tzv.klovanie s hlavičkou – pohyby hore a dolu, napriamovanie sa pomocou rúk, otváranie pusinky, pohyby jazyka, reflex dávania si pästičiek do úst, prisatie sa a pitie..   Matka po celý čas trpezlivo a s dôverou dieťa sleduje a zľahka mu pri celom procese prirodzene asistuje. Hlavne trpezlivosť a dôvera je tu veľmi dôležitá.

REALITA                                                                                                              V našej dnešnej prevládajúcej kultúre dojčenia, máme tendenciu jednoducho dieťa uchopiť, priložiť ho rovno ku bradavke a očakávame, že sa hneď automaticky prisaje a bude piť.             Uvedomme si ale, že dieťa potrebuje prejaviť svoje vrodené reflexy a ono ich aj v skutočnosti prejavuje, len my ich čítame, ako niečo, čo bráni dieťaťu sa nakŕmiť a snažíme sa týmto reflexným pohybom zabrániť (pohyby ručičiek, nožičiek, dávanie pästičiek do pusinky, pohyby hlavičkou atď). Keď nemáme o týchto reflexoch vedomosť, tak máme pocit, že dieťa je nepokojné, že so sebou narába, že nevie, čo má robiť, nevie sa prisať atď.                   Tým, že sa snažíme dieťa „spacifikovať“,  v skutočnosti bránime dieťaťu prejaviť svoje vrodené reflexy, ktoré vedú k prisatiu a celý prirodzený reťazec pohybov a činností niekde zablokujeme a k prisatiu vôbec nedôjde. Výsledkom tohoto začarovaného kruhu je frustrovaná mamina a frustrované dieťa.

CICAVČIA POLOHA                                                                            Zväčša dieťa držíme v náručí v tzv.priečnej polohe, je to dnes zaužívaná poloha a ukázalo sa, že niektorým deťom, práve táto poloha spôsobuje určité problémy s prirodzeným prisatím.             Pre ideálne dojčenie s využitím vrodených reflexov sa ako prirodzená poloha ukázala tzv. cicavčia poloha.                              Je to pozícia dieťaťa na tele matky: brucho na brucho, nožky aj rúčky sú opreté o matkine telo, hlava dieťatka je prirodzene zaklonená a vďaka tomu má dieťa volný nos a bradičku má zaborenú v prse. Matka dieťa prirodzene podopiera rukami a majú nadviazaný očný kontakt.

KONIEC DOBRÝ – VŠETKO DOBRÉ                                                        Vôbec nechcem situáciu matky a dieťatka nejak rozprávkovo idealizovať, ale záverom by som rada spomenula skutočnosť, že každá žena prichádza z pôrodnice s rôznou pôrodnou skúsenosťou, s rôznou skúsenosťou bondingu/nebondingu, s rôznou skúsenosťou prvého dojčenia a prisatia sa miminka.  Každá žena si svoju skúsenosť prináša so sebou domov, do svojho života. Je to niekedy naozaj náročné fyzicky aj psychicky zvládnuť.

Chcem však povzbudiť každú ženu, že so všetkým sa dá pracovať. Vždy existuje nejaká možnosť, ako sa dá z danej nevyhovujúcej situácie posunúť ďalej.

Rada podporím na tejto ceste každú ženu, ktorá o to požiada.

Tehotenstvo a fyzická príprava ženy na pôrod

 Naše telo

 Keď sa povie fyzická príprava na pôrod, možno ako prvé sa viacerým objaví obraz cvičiacej tehotnej ženy. Áno, fyzická aktivita, ktorú si žena v tehotenstve sama zvolí a vykonáva ju pre radosť z pohybu, prináša rôzne benefity – rozprúdenie životodarnej energie v tele aj vo vnútorných orgánoch, podporuje zdravú silu a pružnosť svalov, do krvi sa vyplavujú hormóny šťastia a mohli by sme tu vymenovať ešte veľa iných, už všeobecne dobre známych faktov. Toto všetko ma pozitívny vplyv na ženu a aj na vývoj bábätka.

Veľakrát tieto cvičenia prebiehajú v kolektíve iných tehotných žien, čo tiež priaznivo vplýva na psychiku.

Keď pomáham ženám s prípravou na pôrod, sledujem viacero zámerov, ktoré sa spájajú v jedno dôležité a to je:

Dôvera v svoje vlastné telo

Naše telo je dokonalé, bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme, alebo nie. Funguje samo a my túto skutočnosť berieme akosi automaticky a ani sa veľmi nad tým nepozastavujeme.

Je vítané a povedala by som priam žiadúce, aby si Žena bola plne a hlboko vedomá úžasnej dokonalosti a prirodzenej múdrosti svojho tela. Aby túto esenciálnu kvalitu svojho tela precítila a navnímala. Je to nápomocné na jej ceste kráčania celým tehotenstvom až k samotnému pôrodu.

Do tohoto procesu ženu pozývam a je na nej, do akej hĺbky je ochotná alebo má potrebu ísť.

Je to cesta na ktorej sa žena učí vedome vnímať a spoznávať svoje telo a jeho vrstvy.

Viesť s ním rozhovor, načúvať mu a porozumieť mu. Je to cesta, ktorá ponúka možnosť, vytvoriť si so svojim telom vzťah.

Vnímať ho ako múdreho partnera a skúseného parťáka, s ktorým sa vydá na jedinečnú a spoločnú cestu Zrodenia.

Pamätajme, počas pôrodu je telo našim najväčším spojencom a spoľahlivým sprievodcom.

Využime tento fakt a poďme s ním nadviazať dôverný kontakt.

Veď nakoniec, s našim telom trávime celý náš pozemský život.

Spôsoby a nástroje, ktoré nám pomáhajú sa prepojiť s telom sú rôzne. Od cieleného cvičenia (Gravid Jóga,Gravid Pilates), cez vedomý pohyb, vedomý dotyk (masáž, kranio-sakrálna terpaia), tanec, drámu, cítenie, vnímanie, dýchanie, vedomé gestá, zvuky, hlásky reči, meditácie – všetko sú to nástroje a väčšinu z nich pri práci využívam.

Tehotenstvo a psychická príprava ženy na pôrod

Psyché je naša Duša

Počas tehotenstva, sa pod vplyvom hormónov, všetko v nás ženách mení a meníme sa aj my samotné. Často nás to v období tehotenstva akoby „núti“ zaoberať sa viac sebou. Veľakrát je to práve tehotenstvo, čo v nás zobudí rôzne témy, či už nové, alebo „staronové“, ktoré si pýtajú našu pozornosť.
Niektoré témy sú pre nás výzvou a najradšej by sme sa im z rôznych dôvodov vyhli. Už toľkokrát sme ich odohnali a oni prišli zas. Pamätajme, že vždy máme voľbu, ako sa k týmto našim výzvam postavíme a čo s nimi urobíme. Pôjdeme zo zvyku tou starou známou cestou, na ktorej sa však už necítime dobre, alebo niečo zmeníme a dáme šancu vytvoreniu cesty novej.

Tehotenstvo postupuje a menia sa aj potreby ženy. Možno je to zvýšená potreba spánku,  možno sú to ranné nevoľnosti, možno precitlivelosť, náladovosť alebo sa objavia nejaké strachy atď.

Naozaj to môže byť celá škála rôznych fyzických a psychických prejavov, ktoré ženu zrazu akoby zaplavia a ona môže mať pocit, že je to na ňu v danej chvíli naozaj príliš. Môže byť z toho aj zmätená, lebo veď :  „jej kamarátka žiarila celé tehotenstvo šťastím a spokojnosťou a tehotenstvo bolo pre ňu od začiatku až dokonca najkrajším obdobím v živote“ a jej sa to deje úplne ináč „akoby to malo byť“…

Veru áno, každá z nás prežíva tehotenstvo ináč a je to úplne v poriadku.

Počas tehotenstva preto podporujem ženu, aby venovala pozornosť tomu, čo sa jej na nejakej úrovni dotýka. Čo jej robí dobre a naopak, v čom sa dobre necíti, z čoho je takpovediac rozhodená.
Podporujem ju, aby dokázala na hlbokej úrovni vnímať svoje fyzické aj psychické potreby a aby si ich dokázala sama pred sebou uznať a následne, aby sa postarala o ich naplnenie, tak ako momentálne dokáže.

Žena potrebuje vedome vnímať svoje správanie, svoje pocity, svoje telo a samu seba, so všetkým, čo sa v nej, v určitej situácii odohráva. Je to základný kameň prípravy na samotný pôrod.

Pri príprave na pôrod, na stretnutí so ženou, prípadne aj s jej partnerom, ma úprimne zaujíma, ako sa cíti ona sama vo svojom tele. Čo prežíva v poradni u lekára, ako sa cíti vo vzťahoch, ako žije, čo aktuálne rieši.
Práve tento náš „obyčajný“ každodenný život a naše prežívanie situácií, je to, z čoho sa dokážeme najviac o sebe dozvedieť. Za predpokladu, že sa aj dozvedieť chceme.

Čím viac poznávame seba, čím viac spoznáme naše časti, tým viac sme vnútorne slobodnejšie a silnejšie.

Počas tehotenstva a počas prípravy na pôrod, načúvam preto veľmi dôkladne a pozorne každej jednej žene. Mám záujem zistiť, aké sú jej skutočné potreby, čo hľadá, čo si pre seba želá.

Ctím si a rešpektujem individuálnu cestu každej ženy, ktorá vedie k naplneniu jej vlastných jedinečných prianí.

Keby som mala napísať, aké želania sú pre veľkú väčšinu žien spoločné a dôležité, v súvislosti s očakávaným pôrodom, tak by som to zhrnula do následovne:

Želám si, aby som dokázala v sebe vedome prebudiť svoju vnútornú ženskú silu,

svoju vnútornú autoritu, svoje vlastné vnútorné vedenie a všetko následovala.

Chcem, vstupovať do procesu pôrodu ako žena, ktorá je pripravená vedome sprevádzať dieťa, ktoré sa práve rozhodlo skrze mňa narodiť. 

 Toto je hlavný zámer, ktorý aj ja sledujem v celostnej príprave na pôrod. Po rokoch praxe je to práve tento zámer, ktorý aj mne dáva hlboký zmysel. Je to zámer, ktorý svojím obsahom presahuje obdobie prípravy na pôrod, je to želanie pre spôsob bytia.

To, že mám možnosť pomáhať ženám na tejto ceste ma napĺňa hlbokou vďakou.